Psychologie Romů.

Psychologie Romů – Petr Bakalář (2004) (179 strán textu, z toho 149 strán venovaných problematike Rómov).

Konflikty s rómskou populáciou vychádzajú z viacerých objektívnych rozdielov a bude treba ich vždy      v budúcnosti zohľadňovať pri akejkoľvek snahe o hľadanie riešenia a kompromisov:

  • rómovia sú populační r-stratégovia (produkovať veľa detí s minimom starostlivosti o ne), zatiaľ čo domáca populácia sú K-stratégovia (produkovať málo detí, ale s vysokými šancami na prežitie a úspech v spoločnosti).
  • Rómovia a nerómovia sú v praxi dve veľmi odlišné etniká, ktoré spolu na jednom území darwinisticky súperia o zdroje a prežitie.
    Preto konflikty a nevraživosť tu budú vždy a to obojstranne. Rómovia majú dramaticky nižšiu inteligenciu, než biela európska populácia (na Slovensku cca IQ 80 vs. IQ 101 u bielej populácie).
    Z toho dôvodu budú rómovia zaostávať v drvivej väčšine oblastí moderného života:
    vzdelávanie v školách, uplatniteľnosť v zamestnaní, neschopnosť plánovania a hospodárenia
    s financiami, neschopnosť pochopiť zložité vzorce správania bielej populácie. (s. 50-59)

Rómovia majú odlišný hodnotový systém a odlišné vznímanie reality:

  • žijú prítomnosťou a minulosťou, nedokážu uvažovať o budúcnosti (s. 75 a s. 84 pozn. 3) majú veľké problémy s abstraktným učením, nedokážu zovšeobecňovať.
    Kvôli tomu zlyhávajú všetky snahy o ich vzdelávanie moderným školským systémom.
  • Zvládajú iba vzdelávanie na konkrétnych fyzických príkladoch (s. 65-66,…)
  • majú výrazne horšiu verbálnu inteligenciu (s. 54-55), extrémne zlú inteligenciu abstraktného myslenia.  V určitých oblastiach majú dobrú sociálnu inteligenciu (špekulatívnosť, klamanie, empatia). Majú relatívne dobrú inteligenciu na jednoduché matematické operácie (práca s peniazmi), ale absolútne nezvládajú zložitejšiu matematickú teóriu.
  • typický jav je klamanie, hlavne voči bielej majorite. Klamú kedykoľvek a o čomkoľvek, dokonca aj vtedy, keď im to neprináša žiaden viditeľný zisk. (s. 82-83)
  • nedokážu sa dlhšiu dobu sústrediť (či už na učenie alebo na prácu)
  • bielu populáciu vnímajú ako svojho úhlavného nepriateľa a zdroj stáleho ohrozenia. Z toho dôvodu sa u nich mieša pocit neustáleho strachu a frustrácie s až fanatickou nenávisťou ku “gadžom”.
  • dokážu sa naučiť veľmi dobre orientovať v peňažom systéme sociálnych dávok, ale absolútne nechápu, odkiaľ tie peniaze pochádzajú (t.j. že sú prerozdeľované z peňazí bielych)
  • orientácia na prítomnosť a okamžitý konzum. Nulové plánovanie do budúcnosti, s tým súvisiaca neschopnosť hospodárenia s peniazmi.
  • intenzívna viazanosť na rodinu a miestnu komunitu, individualizmus neexistuje, taktiež žiadne osobné ambície. Rómovia sa vždy cítia byť súčasť komunity a nie ako jednotlivec/osobnosť.
    (s. 108-111,…)
  • nechápu podstatu demokracie a je im ľahostajná. Prebrali z nej iba tému konzumnej spoločnosti.
  • tradície rómom zakazujú upratovať cudzie smeti, po ich dotyku by sa stali “nečistými”. Preto majú upratané vnútro chalupy, ale odpadky na ulici cielene ignorujú. (s. 128, 138-139)
  • rómovia závidia bielej majorite ich vyšší životný štandard a dostatok peňazí a majú pocit, že ich bieli “gádžovia” pripravili o ich oprávnený podiel na tomto bohatstve.
  • vyšší sklon k agresivite a emotívnym výbuchom, zrejme pozostatok z kočovného života.
  • vysoký sklon ku krádežiam a nerešpektovaniu vzorcov správania bielej majority.
    Rómovia ako r-stratégovia pristupujú k zdrojom v okolí ako k voľným, ktoré patria tomu, kto ich ako prvý získa (ukradne).
    Bieli ako K-stratégovia budujú zložité spoločenské hierarchické štruktúry, ktoré im na základe určitých pravidiel súperenia umožnia lepší prístup k zdrojom.
  • rómovia majú odlišné vnímanie pojmu vlastníctva. V ich ponímaní sú predmety zdieľané komunitou a patria všetkým, resp. tomu, kto ich práve potrebuje.
    Nechápu, že požičaný predmet treba pôvodnému majiteľovi vrátiť. Na druhej strane sú ochotní v rámci svojej komunity sa vždy so všetkým podeliť.
  • rómovia si cenia vlastníctvo bohatstva a ak ho majú, okázalo ho prezentujú verejnosti. Väčšina ich bohatstva však má za cieľ iba krátkodobý a okamžitý účinok uspokojenia, nehromadia bohatstvo s konkrétnymi cieľmi do budúcnosti.
  • peniaze vnímajú iba ako bezprostredný nástroj na uspokojenie životných potrieb, viac si cenia materiálne bohatstvo (oblečenie, šperky, autá, televízor)
  • je spomínané, že rómština má nezvykle málo vlastných základných slov (iba cca 800), pričom nemajú žiadne vlastné slová, ktoré by popisovali akékoľvek pracovné zaradenie (s. 92, pozn. 2)

V knihe je ešte spomínaných zopár zaujímavých faktorov v súvislosti s pôrodnosťou:

  • rómovia prichádzajú do puberty približne 0,5-1 rok neskôr než biela populácia (s.26, 31). Ale už vo veku 16 rokov u muža a 14 rokov u ženy sú akceptované svatby. (s. 36)
  • tehotensto rómskych žien trvá kratšie a deti majú nižšiu pôrodnú váhu. (s. 26-27)
  • v rómskej populácii je pri pôrode vyšší podiel dievčat vs. chlapcov (95 chlapcov na 100 dievčat, v bielej európskej populácii je to cca 106 mužov na 100 žien) (s. 31)
  • rómovia majú vyššiu pôrodnosť, ale výrazne kratší priemerný vek dožitia (u mužov 55 rokov, u žien 59 rokov, ak som to správne pochopil). Taktiež je vyššia úmrtnosť kojencov. (s. 27)

Iné témy:

  • je spomínané, že rómovia v rámci svojej komunity silne uplatňujú stratégiu kastovníctva a rôzne klany a rôzne kasty sa medzi sebou prakticky nestýkajú a nesobášia. (s. 126)
  • rómovia aj v rámci svojej vlastnej komunity vnímajú svetlú a bielu pleť ako symbol krásy. (s. 37)
  • napriek až extrémnej nevraživosti k bielej majorite by až 40% rómov uvítalo, keby malo za partnera neróma. Ale iba 2,5% sa to naozaj podarí, pretože biela populácia sa s rómami sobášiť nechce. (s. 38-39)
  • rómovia nenávidia domy a byty, ktoré dostali zadarmo na bývanie od “gádžov”. Vnímajú ich ako symbol poníženia a útlaku a vybíjajú si svoju frustráciu ničením darovaného domu. (s. 128)
  • rómovia nevnímajú zatknutie a uväznenie ako spoločenskú potupu, je to pre nich forma padnutia do zajatia nepriateľa. Rómske rodiny sú často hrdé na to, že ich členovia boli vo väzení.
  • pri zatknutí rómovia absolútne odmietajú spolupracovať s vyšetrovateľmi, odmietajú odpovedať, resp. hovoria úplne z cesty. Veľmi často úmyselne predstierajú nižšiu inteligenciu, než v skutočnosti majú – a to vo výpovediach aj v policajných IQ testoch. (str. 95-97)
  • je zaujímavé, že rómovia majú lepší vzťah s židovskou komunitou, než s bielou majoritou. Ešte prekvapujúcejšie je, že aj židia majú s rómskou komunitou dobré vzťahy, hoci spoločensky a intelektuálne sa obe skupiny od seba líšia viac ako od bielych európanov. (str. 132-133)

Poznámka: Čísla stránok odkazujúce na zdroj informácie som dopĺňal s veľkým časovým odstupom. Tam, kde sa mi to poradilo spätne dohľadať, som pridal čísla strán odkazujúce na zdroj, niektoré veci sa mi však nepodarilo spätne nájsť a druhý raz sa mi to celé čítať nechce.

Doplnené:

V knižke je zaujímavá sociálna typizácia Rómov (str. 121). V stručnosti:

  1. Socializovaní, resp. asimilovaní Rómovia

1) Rómska elita (1%) – vysokoškolsky vzdelaní Rómovia, rómski podnikatelia, profesionálni hudobníci. Obvykle žijú oddelene od ostatných Rómov a nehlásia sa k nim

2) Bezproblémoví rómovia (40%) – síce bez vyššieho vzdelania, ale pracujúci a slušne spoločensky vychádzajúci s okolím

  1. Nesocializovaní

1) Chronicky nezamestnaní (40%) – veľmi nízka kvalifikácia, veľmi zlé pracovné návyky, prakticky nezamestnateľní. Život výlučne zo sociálnych dávok, neplatiči, drobná kriminalita.

2) Rómski kriminálnici (15%) – profesionálni vreckári, zlodeji áut, zlodeji drahých kovov, pasáci, prostitútky, dealeri drog.

3) Špeciálna podskupina: Rómovia z osád.

https://diskuter.wordpress.com/2018/05/12/petr-bakalar-psychologie-romu-2004-strucne-zhrnutie-zaujimavych-informacii/

Luník IX

POUZE VĚCNOU KRITIKU V PŘÍSPĚVCÍCH, PROSÍM A DĚKUJI.VŠE OSTATNÍ BUDE ZNEUŽITO "DOBROTRUSY".Vládní sociální experiment ANO, ČSSD, s podporu Pirátů, pro Vás, Vaši rodinu, Vaši vesnici, město, čtvrť, ulici?Viz můj předchozí příspěvek.Tyto socialistické, naivistické, experimenty neúspěšně probíhají po celém světě a vždy končí stejně, zmarem a chaosem, ze kterého jeho pachatelé, s pomocí "liberálně demokratických dobrotrusů" drze okamžitě obviní Vás, Vaše město, Vašeho starostu a přikážou Vám opět za Vaše peníze "pomáhat", přesně podle jejich plánu, který toto opět jako začarované kolečko zopakuje.Opět se utratí stovky Vašich miliard, opět se rozdají ve formě nových bytů,těm kteří již několik set let nezapadli a za 20 let se opět dozvíte, že jste rasisté, protože to byli sice odpad neplatící nájemníci, kteří si vše zničili, ale nějak se Vám vysvětlí, že je to přece pouze Vaše chyba a Vaše povinnost je tuto vaši chybu napravit!!!My navrhujeme Vsetínskou cestu a ukončení falešné solidarity, která ve finále škodí všem. Všem, včetně těch, kteří byli původním cílem náletu "dobra", "liberálně demokratických" selfhejterů". Zneužívání vlastních dětí jako lidských štítů se již nesmí tolerovat a už vůbec ne k němu podporu politických neziskovek motivovat!Mgr. Lubomír Volný

Zveřejnil(a) Mgr. Lubomír Volný dne Pátek 9. listopad 2018

Ohodnotit příspěvek (5 / 1)
Hodnocení článku
Sending
User Review
5 (2 votes)
Přihlásit: Login
4 Komentáře vlákna
27 Odpovědi vlákna
1 Sledování
 
Nejvíce komentované
Nejméně komentované
4 Autoři komentářů
  Souhlas  
Upozornit na
Ohodnotit příspěvek :
     

Aj, to je čitanie. Ono je to vlastně shrnuté to, co všichni vím. Jsou vtipné ty pasáže, jako, že nevědi odkud jsou peníze a že se s nimi o ně nechceme dělit. Jedna perlička..Pár let tomu nazpět, zdechla nějaká cigoška a její hrob se ocitnul za našim hrobem. Na hrobu fakt nešetřili a použili kámen. Ale to si představ, že mizi těma kytkama a věncema jí tam dali i Marlbora a flašu rumu. a pak tam ty cíga dlouho leželi zmoklý. Oni se tvářejí jak křesťané, ale ani to desatero neznají,..už jen to „nepokradeš“. Tenkrát na severu, jak ten týpek… Číst vice »